Príspevky

Obraz
Denník túlavej ryšavky   Keď som dopísala svoju prvú knihu, napadlo mi, že by bolo celkom fajn, keby som opisované miesta navštívila osobne. Malo by to pridanú hodnotu aj pre čitateľov a mňa naozaj zaujímali írske zákutia, či najslávnejšie miesta. A tak vznikla myšlienka na trip po tomto smaragdovom ostrove.  Písal sa rok 2023 a ja som svoju knihu po dôkladnom prekontrolovaní preposlala slovenským vydavateľstvám a márne čakala na odozvu. A tak som sa rozhodla, že do toho Írska pôjdem, aj keby som si to mala nakresliť! A knihu jednoducho vydám aj sama. Oboje nebolo podľa mojich predstáv.     Poďme poporade. Po pár týždňoch od odoslania sa mi ozvalo jedno skvelé vydavateľstvo. Ako už iste viete, bolo to Vydavateľstvo Príbeh a moja kniha sa im páčila natoľko, že ju posunuli na podrobnejšie preskúmanie šikovným editorkám. Po pár mesiacoch sa mi ozvali, že knihu vydajú. A tam už začala naša spolupráca vo veľkom. Ale o tom neskôr   Kniha sama o sebe je pre mňa príbeh, ktorý chytí za srdce.

Báseň: Láska

Obraz
Láska   Stane sa to neplánovane. Stačí i jeden okamih. Srdce poskočí, dýchaš prerývane a okrem  neho  už nie je  nik .   Alebo to ide časom. Dostáva sa ti pod kožu. A keď splynie s tvojím hlasom, už ti ani svätí nepomôžu.   Vie byť silná, oddaná. Na veky vernosť sľúbi. No najväčšia je matkina, tá svoje dieťa ľúbi.   Láska vie i bolieť. Roztrhať dušu na kusy. Môže ťa i omrzieť, no nesmieš s ňou robiť pokusy.   Veľa ľudí po nej túži. Starci, deti, ženy, muži. A pritom sa stačí obzrieť. Môžete ju všade vidieť.   Keď muž ženu dekou zakryje, keď dedo sa na vnuka usmeje, keď matka synovi uspávanku spieva, vtedy sa láska do srdca mu vlieva.   Keď dušu toho druhého miluješ, i keď je na konci sveta. Láska je, keď dobre vieš, že lietaš, i keď sa to nedá.   No dôležitá je i sebaláska. Odpustiť si chyby ťažké býva. Byť úprimný k iným - žiadna maska. Nech o láske nemusia len snívať.    

Báseň: Duša

Obraz
Dokáže zomierať duša?  Či to na mňa len skúša? Oči má privreté, drieme mi. Samučká medzi tieňmi.   Sladko zaspinká, zdá sa. Už s ňou nič nepokmása. Zronená, nádej hľadala, hlboko sa vo svet sklamala.   Zlomená duša zaspala, spánkom bezsenným. Hlúpučko dávno dúfala, že tentoraz bude s ním.   So životom v práve. V láske i v sláve. Že nezomrie sama, schúlená, naveky svetom zlomená.   Zobrali jej kyslík z pľúc, no ona dúfajúc stále snívala, aj keď plakala.   Ukradli jej slnko, deň. Realitou bol zlý sen. Bodali ju horúcimi slovami, krivili nad ňou ústami.   Mátali ju uhlíky žeravé. Túžila len po mieste, kde ukáže, čo v nej je. No to nik nechcel, iste.   Bojovala dlho, bojovala márne. Darmo vedela, čo je správne. No bez slnka chradla, belela, nad týmto svetom zúfala.   Zúfala nad svetom i nad sebou. Zúfala nad telom i nad tebou. Tieto márne životy  ju preniesli do temnoty.   O všetko ju obrali. O nádej i cit. O seba sa len starali, ako svet necítiť.   Necíti človek - necíti duša. Čo je to za

Poviedka: Básnik v temnotách

Obraz
Atrament vo fľaštičke hral všetkými farbami. V jeho odraze sa beleli oblaky a slnko, ktoré vnášalo svetlo aj do najtemnejších kútov Čierneho lesa. Údolie podo mnou prekypovalo energiou vznášajúcich sa sivých Enkelov. Ich krídla sa rozpínali doširoka a nadvihovali ich temer ľudské telá do výšok. Dosť vysoko na to, aby vzleteli pár metrov nad vrcholce stromov, ale nie toľko, koľko by v skutočnosti chceli.  Ťahá nás to k Zemi. Sme s ňou spútaní. Enkel, ktorý vie lietať, ale nikdy neuvidí ponad oblaky. Dar s prímesou pokory, ktorý ma donútil predstavovať si. Keďže som nemohol do výšin ako bieli   Enkeli, mohol som aspoň jediné. Snívať.  Vo svojej mysli som si vymodeloval fantazijný svet plný farieb, ktorý ma svojou dokonalosťou úplne pohltil. Vžil som sa do neho, cítil jeho vôňu, vánok vetra a teplo slnečných lúčov. Vracal som sa ta každý deň a jediné, čo ma obmedzovalo, bola moja vlastná fantázia – a dostatok papiera a atramentu. Sadol som si pod strom a namočil si brko Mal som v pláne pr