Báseň: Duša
Dokáže zomierať duša?
Či to na mňa len skúša?
Oči má privreté, drieme mi.
Samučká medzi tieňmi.
Sladko zaspinká, zdá sa.
Už s ňou nič nepokmása.
Zronená, nádej hľadala,
hlboko sa vo svet sklamala.
Zlomená duša zaspala,
spánkom bezsenným.
Hlúpučko dávno dúfala,
že tentoraz bude s ním.
So životom v práve.
V láske i v sláve.
Že nezomrie sama, schúlená,
naveky svetom zlomená.
Zobrali jej kyslík z pľúc,
no ona dúfajúc
stále snívala,
aj keď plakala.
Ukradli jej slnko, deň.
Realitou bol zlý sen.
Bodali ju horúcimi slovami,
krivili nad ňou ústami.
Mátali ju uhlíky žeravé.
Túžila len po mieste,
kde ukáže, čo v nej je.
No to nik nechcel, iste.
Bojovala dlho, bojovala márne.
Darmo vedela, čo je správne.
No bez slnka chradla, belela,
nad týmto svetom zúfala.
Zúfala nad svetom i nad sebou.
Zúfala nad telom i nad tebou.
Tieto márne životy
ju preniesli do temnoty.
O všetko ju obrali.
O nádej i cit.
O seba sa len starali,
ako svet necítiť.
Necíti človek -
necíti duša.
Čo je to za vek?
Čo to zas skúša?
To je nový ľudský zvyk?
Nie lásku, ale nenávisť?
Medzi riadkami nepochopiť
A pred dušou sa rýchlo skryť?
Kam sa náhlite, telá bezduché?
Vari vám stačí to málo?
Je ucho speváka hluché?
Áno, už sa to stalo.
Nepíše, nekreslí, nesníva už.
Netuší, kto je, či žena, či muž.
Stratila nádej, klesla na duchu,
Zabila ju ničota a nula vzduchu.
Zabil ju strach, zabili ju ľudia,
ktorí inakosť aj inak súdia.
Zabili v nej malé dieťa,
to už ani v snoch nelieta.
V tom svete bez duší,
bola posledná.
Nik ani netušil,
kedy vyhasla.
Dokáže zomrieť duša?
I keď telo žiť skúša?
Výsledok je viac než zjavný.
Bez duše je život márny.
No celý svet to vníma opačne.
To telo je to zázračné!
To dušu treba zahubiť!
V tomto svete nemá byť.
A tak mrie, pomaly a ticho.
Už niet kam by ju pichlo.
Už nemá nič, všetko jej vzali.
Ľudia, čo na smiech ju mali.
Posledná kvapka sťa by rosa
vzbudila jej chuť byť bosá.
Už nemrie, nevzlyká.
Nechytá ju panika.
Má predsa múzu
a múza má ju.
Kašle na celý Krivý svet,
kde umenia a lásky niet!
Verí, že nie je sama.
Opäť sa správa ako dáma.
Cíti, dýcha, maľuje.
No svetu nič nedaruje.
A tak každým ďalším veršom
sa ukrýva pred svetom.
Komentáre
Zverejnenie komentára